15. Kuroko a Zázračná Generácia

Boli dni keď som basketbal miloval potom nasledovali dni, keď som ho nenávidel a potom znovu miloval.

Práve som mal deň plný nenávisti. No nie k basketbalu ale k svojím spoluhráčom zo Seirinu. Dávali mi za vinu, že sme prehrali priateľský zápas proti Kaijo. A to som nehral.Bol som zranený.

Už toho mám dosť. Ja nemôžem za to, že som sa zranil a ani za to, že oni nie sú schopní vyhrať proti Kise-kunovi. Uprostred ich prednášky a výčitok som sa postavil a odišiel preč. Niečo za mnou kričali no ja som ich nepočúval. Išiel som na súkromné ihrisko, do ktorého majú prístup iba hráči zázračnej generácie. Dal ho postaviť Akashiho otec. Ako som ho odomkol, zamkol som sa z vnútra aspoň budem mať pokoj.

Bol som tu asi hodinu keď sa dvere otvorili a do vnútra sa vrútili Shintaro, Kise, Aomine, Momoi a aj Akashi. Boli zadýchaný. Asi z behu. Keď ma tu zbadali uľavilo sa im. Nechápal som prečo.

,,Tak tady si. Hľadáme ťa už hodinu.´´ nakoniec prehovoril Akashi. ,,Prečo?´´ Tento raz odpovedal Kise. ,, Videl som tvoju hádku so spoluhráčmi. A keď si odišiel nevedeli sme ťa nájsť tak som zavolal ostatným. Báli sme sa o tebe, pretože si odtiaľ odišiel nahnevaný.´´ Pozeral som sa na je jich tváre a musel som sa usmiať. Aj keď sme boli toľko rozdielny boli sme priatelia. A ja teraz viem, že to oni sú tí najlepší priatelia, ktorých som si mohol priať. ,, Ešte platí tá žiadosť Kise?´´ Už som sa rozhodol v Seirinu ma už nič nedrží. ,,Ktorá?´´ Nechápal a a som si uvedomil, že zabudol.,, Aby som hral s tebou za Kaijo.´´ Keď som to povedal všetci z úsmevom pozreli na Kiseho. Aj ja som naňho pozeral z úsmevom. ,,Hai´´ vykríkol plný radosti a skočil na mňa z úmyslom ma objať. Pod jeho váhou som spadol na zem. Smiali sme sa. ,,Keď už sme tu prečo si nezahrať. ´´ Navrhol Aomine a my sme súhlasili. Zázračná Generácia sú priatelia, za ktorých stojí bojovať. Ešte asi hodinu sme hrali basketbal a potom sme sa pobrali vybaviť môj prestup na Kaijo. 

A teraz nasledujú dni plné lásky k basketbalu.