19. Riko a Hyuuga

Povedať, že som bol prekvapený keď mi večer uprostred búrky niekto klopal na dvere domu bol slabý výraz. Zvlášť keď som otvoril a tam bola Rika. Bola oblečená v školskej rovnošate a bola nielen celá mokrá od dažďa ale aj udýchaná čo značilo, že bežala. Chvíľu na mňa pozerala uplakanými očami a potom sa mi hodila do náruče, zaborila si tvár do môjho krku a rozplakala sa. Privinul som si ju k sebe bližšie a zatvoril som dvere od domu. Chcel som sa opýtať čo sa stalo no predbehla ma tým nech sa nič nepýtam a len ju držím v náručí. Súhlasil som však prečo by aj nie. Dievča, ktoré milujem ma žiada aby som ju držal v náručí a ja jej z radosťou vyhoviem. 

Zdvihnem si ju do náručia a odnášam ju do mojej izby. Jej jediná reakcia, je že sa na mňa viac natisne. Aj s ňou v náručí sa posadím na moju postel a začal som jej sušiť vlasy uterákom, ktorý som mal pripravený na kúpeľ.

,,Otec ma chce zasnúbiť.´´ ticho povie a pozrie mi do očí. Ja stuhnem. To nemôže. Nemôže ju dať nejakému blbcovi, ktorý ju nielen,že nemiluje ale ju ani nepozná. Miesto toho aby som niečo povedal som ju pobozkal. Najprv sa nič nedialo no potom mi bozk opätovala. ,,Nikomu ťa nedám.´´ šepol som potom čo som ukončil náš bozk a tento raz ma pobozkala ona. Ten večer som zaspával s ňou v náručí a rozhodol som sa. Pokiaľ má mať nejakého snúbenca budem to ja.