7. Kuroko a Tetsuy 2

Bol som osamelý. Mal som síce spoluhráčov no oni so mnou boli iba na tréningu a v škole. Kagami so mnou síce bol občas aj po škole a tréningu no keď som prišiel domov bol som sám. Preto keď som po jednom zápasy našiel šteniatko v krabici nechal som si ho. Od tej doby bol so mnou všade. Bral som ho do školy, na tréningy, na prechádzky, na zápasy. Keď sme boli doma venoval som sa mu neustále. Jedli sme spolu, sledovali televíziu a dokonca sme spolu spali aj v posteli. Vďaka nemu som sa už necítil sám, bol so mnou vždy ráno keď som vstával a aj keď som večer zaspával. A preto, že mal oči ako ja nebral som ho iba ako domáceho mazlíčka ale ako mladšieho brata, ktorého milujem, chcem chrániť a starať sa oňho. A ja som vedel, že on to tak cíti tiež. Pretože keď som bol smutný z prehraného zápasu bol tu aby ma rozveselil svojou prítomnosťou a svojimi činmi. Iba on mi vie vyvolať úsmev vždy keď chce.