Anime is my lifeProsím váš názor

Udržovanie mieru

Publikované 24.11.2017 v 17:54 v kategórii Jednorázovky Naruto, prečítané: 9x

Už za mesiac budú vianoce a ja sa posnažím pridávať poviedky až do konca Decembra.
Som Haruko Sakura, vlastné už Sabaku no Sakura. Vydala som sa za Gaaru kvôli udržaniu mieru. Bolo to v poriadku až do dnes. Dnes som mu chcela oznámila že bude otec. No dozvedela som sa niečo hrozne. On dieťa nechce. Keď tak utekám od neho, od vesnice spomenula som si na minulosť.

Spomienky

Nechápala som prečo si ma zavolali na radu Kage. Keď som sa postavila za Tsunade všetci sa pozreli na mňa až na ju a Gaaru. Nechápala som ešte viac. Pochopila som to hneď ako prehovorila.,, Sakura kvôli udržaniu mieru sa do každej vesnice niekto vydá. Do Listovej pôjde Terami. A ty pôjdeš do Piesočnej. Vydáš sa za Kazekageho''. Teraz sa na mňa pozreli všetci. Čakali na moju reakciu aj Kage aj ich stráže. Aj keď to vo mne vrelo hnevom tak som iba prikývla a zmizla v okvetných listoch sakury.
                                                                                                  .
                                                                                                  .
                                                                                                  .
Okolo mňa bol les no skôr býval z hnevom som zničila všetky stromy v okruhu 1 kilometra. Keď boli všetky stromy preč posadila som sa do stredu dejiska a položila som si hlavu na nohy.,, Sakura si v poriadku?? ''. Zdvihla som hlavu a zbadala som Ino, Tenten a Hinatu ako idú ku mne. Pokrútila som hlavou a znovu si ju zložila. Dievčatá si posadili ku mne a objali ma.,, Takže už to viete''. ,, Povedala nám to Terami. Ona sa vydá za Shikamara''. Musela som sa pousmiať, keď mi to Ino povedala. Aspoň oni budú šťastný.,,Som nahnevaná. Ako to mohli rozhodnúť za mňa''. Znovu mňa po chytil hnev. Dievčatá má ihneď začali hladiť po vlasoch a pevnejšie má objali. Ukludnila som sa,, Ďakujem‘‘. Usmiala som sa na nich. Oni má z úsmevom pustili.,, Sakura-chaaan práve som sa to dozvedel. Kde ťa ukryjeme''. S krikom k nám pribehol Naruto. Musela sem sa smiať. On mi vždy vie zdvihnúť náladu. Aj keď je pako.,, Gratulujem ti Sakura musíš byť nadšená‘‘. Hneď ako to Sai povedal vrátil sa ku mne hnev a v tom hnevu som ho poslala na prehliadku Konohy z vtáčej perspektívy.
                                                                                                  .
                                                                                                  .
                                                                                                  .
Prechádzala som sa pri budove Nemocnice, kde som stretla Kakashi-senseia.,, Sakura počul som tu dobrú správu... '' ani som ho nenechala do povedať a už aj on videl Konohu z vtáčej perspektívy.
                                                                                                       
                                                                                                 . 
                                                                                                 . 
                                                                                                 .
Bola som doma a balila som si veci, dievčatá mi pomáhali. Už zajtra ráno odídem do Suny a začnem tam nový život. Budem žena, ktorej manžel je vodca vesnice.
                                                                                                 .
                                                                                                 .
                                                                                                 .
Ráno sa so mnou prišla rozlúčiť celá vesnica. Priali mi šťastie a prosili nech ich prídem navštíviť. Bola som rada. Naruto aj Lee má odmietali pustiť z objatia a ja som sa iba usmievala. Nemohli ich odtrhnúť. A ani vyhrážky od Tsunade ich nezaujímali. To už sa smiala celá vesnica. Nakoniec ma pustili. A ja som zrazu cítila akési prázdno. Akoby má opustil pocit bezpečia. Ako by som stratila domov. Ešte raz som všetkých objala a až potom som sa postavila ku Gaarovi.
                                                                                                 .
                                                                                                 .
                                                                                                 .
Prvé dní v Sune boli zvláštne. Všetci vedeli kto som a aj to prečo som prišla. Poznali ma a mali má radi a zároveň má ľutovali. No to mi nezabránilo v liečbe ľudí. Liečila som aj keď sa to podľa niektorých nehodilo. Dokonca aj deň pred svadbou som bola v nemocnici a pomáhala som.
                                                                                                .
                                                                                                .
                                                                                                .
Na svadbu prišli snáď všetci ninjovia. Aj keď som bola donútená k svadbe, usmievala som sa. Boli tu všetci ktorých som mala rada. A keďže som posledná z rodu Haruka poprosila som Kakashi-senseia aby ma odviedol k oltáru. So slzou v oku prikývol.
                                                                                                .
                                                                                                .
                                                                                                .
Svadba bola krásna. Keď sme s Gaarom tancovali náš prvý novomanželský tanec od všetkých strán sa k nám dostali slova ako sme spolu krásny, ako nám to spolu pasuje a ako sme pre seba stvorení. Keď som sa pozerala do jeho oči nevidela som nič iné ako neho a nepočula nič iné ako jeho hlas, ktorý mi hovori, že som krásna.
                                                                                                .
                                                                                                .
                                                                                                .
Svadobnú noc sme strávili spolu tak ako sa žiadalo. A nie iba tu noc. 
                                                                                                .
                                                                                                .
                                                                                                .
Už som bola jeho ženou dva mesiace, keď sa ukázali príznaky. Ešte ten deň sa mi potvrdilo moje podozrenie ,som tehotná! Išla som to hneď povedať Gaarovi.
                                                                                                .
                                                                                                .
                                                                                                .
 Už som chcela zaklopať, keď som to za počula.,, S toho si nerob ani srandu, dieťa nechcem‘‘. Počula som hovoriť JEHO hlas. Hlas toho muža, ktorému som sa chystala oznámiť že čakám naše dieťa. Utiekla som.Bežala som ku Kangurovi. On jediný mi mohol pomôcť. Keď som mu povedala o čo ide zhrozil sa. Nevedel pochopiť ako to mohol jeho brat povedať. Pomohol mi a ešte ten deň som bola na ceste do Krištáľovej vesnice.

Koniec spomienok.

 Keď som prišla do Krištáľovej vesnice išla som rovno za vodcom tejto vesnice. Poznala som ho. Bol to milí starý pán. Bola som tu ako ANBU a vtedy si ma obľúbil a sľúbil mi pomoc keď budem potrebovať. Zaklopala som na dvere a po vyzvaní som vstúpila. Ako má uvidel postavil sa a objal ma. Ešte v objatí som mu povedala že potrebujem pomôcť. Tak ako sľúbil tak aj splnil. Daroval mi dom blízko nemocnice a zariadil mi tam aj prácu. Všetci vo vesnici boli radi že som späť. Vedeli čo sa stalo a aj to, že som tehotná. Snažili sa mi pomáhať a keď som už mala veľké brucho nenechali má nič nosiť. Zistilo sa, že čakám dvojčatá.Keď som bola v ôsmom mesiaci mala som zlý pocit. Pre istotu som si zašla na kontrolu. Deti boli v poriadku ale pocit nezmizol. Vyšla som z nemocnice a z ničoho nič sa predo mňa postavil Daiki. Bol to môj sused a aj veľmi schopný ninja. Chcela som sa opýtať čo sa deje ale nemusela som. Pretože prehovoril muž, ktorý bol pred nami a ja som naňho nevidela kvôli Daikimu. ,,Sakura konečne som ťa našiel je čas sa vrátiť domov‘‘. Gaara. To jediné meno som mala v hlave keď prehovoril ten muž. Pritiskla som sa ku Daikimu. ,, Nie nepôjdem. Nenechám moje deti vyrastať s otcom, ktorý ich nechce‘‘.V mojom hlase bol počuť plač. V tom som pocítila ostrú bolesť v brušku. Vykríkla som a chytila som sa zaň. Daiki sa ku mne sklonil a odniesol má do nemocnice. Bolo mi strašne zle. Krútila sa mi hlava a posledné čo si pamätám je Gaarov hlas, ktorý vola moje meno.
Po dvoch týždňoch:
Zobudila som sa a cítila som ako ma niekto drží za ruku. Bol to Gaara a spal. Všimla som si, že toto nebola nemocnica v Krištáľovej vesnice ale Piesočná. Z druhej strany ako bol Gaara ležali vedľa seba dve deti. Dievčatko a chlapček. Pomaly som sa postavila a prišla som k nim. Chlapček spal no dievčatko nie. Bolo hore a pozeralo sa na mňa očami svojho otca. Bola krásna. Naťahovala ku mne svoje malinké rúčky. Zdvihla som ju z postieľky a privinula som si ju do náručia.,, Bude nádherná ako ty‘‘. Prehovoril Gaara a objal ma okolo pasu. Trhla som sebou no zostala som v jeho náručí.,,Ale oči má po tebe. ‘‘poukázala som na očividný fakt. Pousmial sa a privinul si má pevnejšie k sebe.,,Kangura mi povedal prečo si odišla. Nebolo to tak ako si myslíš.'' prehovoril po dlhšej dobe.,, A ako to teda bolo? ‘‘.,, Áno povedal som, že nechcem dieťa. To priznávam. No povedal som to pretože bolo ešte skoro. Boli sme spolu iba dva mesiace. Keby že sa má opýtajú o rok od svadby tak poviem áno ale dva mesiace. Bolo to skoro. ‘‘ keď to hovoril mal smutný hlas. Pomaly som odložila našu dcéru späť do postieľky a otočila som sa v jeho náručí. Teraz som bola čelom k nemu. Jeho oči sa na mňa pozerali zo smútkom, bolesťou ale aj radosťou.,, Som rád, že mám teba aj deti. Odpusť mi prosím‘‘.Teraz som už neváhala. Za ten čas čo som bola bez neho mi chýbal. Stúpla som si na špičky a darovala som mu bozk. Okamžite mi ho opätoval. Odo dverí sa ozval tichý potlesk. Otrhla som sa od neho a pozrela som sa tam. Stáli tam naši priatelia. Gaara ich zabíjal pohľadom no ja som sa usmievala. Postupne ku mne prišli a objali ma.,, Ako sa volajú títo anjelikovia‘‘? Opýtala sa Tenten, ktorá mala zaoblený bruch. Bola tehotná. Pozrela som sa na Gaaru.,, Ešte nemajú mená''. Keď to povedal dostal takú pecku, že uvidel Sunu z vtáčej perspektívy.,, Ja mu dám nemajú mená. Už sú na svete dva týždne a oni ešte nemajú meno to iste!'' Hnevala som sa. Naši priatelia sa zasmiali a rozosmiali sa ešte viac keď sa Gaara vrátil.,, Dievčatko je Aiko (dieťa lásky) a chlapček je Morio (lesní dieťa) ‘‘. Usmiala som sa na Tenten. Gaara ma znovu objal zo zadu a zahľadel sa s úsmevom na naše deti. ,, Už nás čakajú iba dobre veci‘‘ povedal a pobozkal ma do vlasou. A ja som mu verila, už iba dobre veci.
                                 Súvisiaci obrázok

                                                                                          Koniec

Komentáre

Celkom 6 kometárov

  • Noe 03.12.2017 v 01:10 Ja som umrela, akože Sakura očividne rada posiela ľudí obzerať si svet z vtáčej perspektívy a Gaara je idiot - to je úžasná kombinácia, nechcem vedieť, čo budú tie deti zač xD
    No, dobre, inak sa mi to popravde fajn čítalo, pretože som na Naruta čítala len fakt málo a tá vtáčia perspektíva ma strašne zabila.
    Ale! Bola by som radšej, keby to bolo opísané detailnejšie - ale dobre, ešte v podstate len začínaš, tak na teba nebudem tlačiť, každý musí nejako začať.
    No, ďalšia vec, ktorá mi nesadla boli chyby, ak ti môžem poradiť - bez toho samozrejme, aby si sa urazila, či to zobrala v zlom, naozaj ti nechcem ublížiť... - tak daj viac na gramatiku, pretože ver mi, mnohých od čítania odradí práve to (popravde, hovorím hlavne z vlastnej skúsenosti, mne to napríklad vie dosť vadiť a mnohokrát som preto prestala čítať príbehy, ktoré mali potenciál, jednoducho sa na ten dej časom už neviem sústrediť tak, ako by som chcela, pretože chyby mi odvádzajú pozornosť od neho), nevravím také menšie chyby sa samozrejme do textu tak, či tak dostanú, len je dobré dať si pozor na tie, ktoré priam bijú do očí. Ja viem, Word nepodčiarkne všetky chyby, hlavne také ako "ma" miesto "má", či podobne, pretože tieto slová sú jednoducho gramaticky správne a nemá dôvod ich podčiarkovať, lenže ak je to v texte viackrát zle použité, tak to tam naozaj začne vadiť. Preto je dobré, ak si to človek prečíta aj viackrát a najlepšie s odstupom, niekedy s odstupom pár dní. To isté platí aj na rôzne čechizmy. Ak si človek nie je istý, ktoré slovo je správne, je lepšie si to vygoogliť. Čeština a slovenčina sú si podobné, ale neoplatí sa miešať ich, pretože potom vznikne text, ktorý nepatrí ani sem, ani tam a nedobre sa to číta.
    Inak som rada, že je tu ďalší niekto, kto rád píše, pretože tak málo ľudí sa už v tomto svete dá nájsť. Strašne málo nás je a stále menej. Človeka, ktorý píše viac rokov to vie naozaj zamrzieť - ako mňa pri poslednom pokuse nájsť niečo dobré na čítanie (Wattpad nepočítam, to sa mi nepáči...).
    Držím teda palce :)


  • anime.infoblog.sk 03.12.2017 v 16:47 Ďakujem Noe a nie neurazila som sa ja ma rada aj kritiku no na moju obhajobu číta to po mne ešte aj spolužiačka aby mi opravila chyby no nie vždy sa to podarí nájsť všetko. K tej češtine zato môže fakt, že som zo Záhoria a tu je česko-slovenčina takže tu myslím bude aj naďalej tento problém.Posnažím sa zlepšiť. Ďakujem za tvoj komentár potešil mňa.


  • Noe 03.12.2017 v 18:30 Som rada. Ja to naozaj nemyslím v zlom.
    Popravde ja som z juhu a tu sa hojne používa slovenčina s maďarčinou, takže sa stáva, že aj ja použijem nejaké také slovo, ale snažím sa to vždy opraviť... radšej... nie všetci tomu musia rozumieť a predsa nebudem tým málo čitateľom, ktorí ešte čítajú, strpčovať zážitok xD (aj keď teda u mojich diel je to veru otázne, o aký zážitok ide xD)
    Mno a čo sa týka teda tvojej spolužiačky... je to fajn nápad, no stále sa netreba radšej spoliehať len na jej opravu, alebo ju treba poriadne vyťahať za uši, ak po jej oprave nájdeš chybu xD Dobre, to som len srandovala... :D


  • anime.infoblog.sk 03.12.2017 v 19:07 Tak mám v pláne to pre istotu dať ešte jednej no keď to píšem doma a chcem to hneď vydať tak to kontrolujem len ja a to je horšie. :D :D


  • Noe 03.12.2017 v 20:47 No, áno. Poznám to aj ja -.- Dosť ma vie naštvať, keď si to po sebe prekontrolujem a uverejním, a keď to znova len tak pre istotu prečítam, tak tam ešte stále nachádzam chyby. Ale to je asi normálne xD
    Tak alebo poprípade im to skús poslať na mail, nech sa pobavia xD


  • anime.infoblog.sk 04.12.2017 v 18:19 tak oni hovoria, že sa bavia vždy keď čítajú moje poviedky či nápady na poviedky


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?