Anime is my lifeProsím váš názor

Vzdialený

Publikované 26.02.2018 v 13:32 v kategórii Jednorázovky Kuroko no Basket, prečítané: 58x

Hlásim sa po dlhej dobe. Dúfam, že sa vám bude poviedka páčiť a keby že chcete pokračovanie napíšte.
Bola som mu neustále nablízku no ON ma nevidel. Čo je irónia pretože to on je väčšinou ten, ktorý nie je viditeľný.

Všimla som si ho hneď prvý deň. Očarili ma jeho modré oči, ktoré sa tak neskutočne podobali na jasnú oblohu nad našimi hlavami. A aká som bola prekvapená, keď som ho znovu uvidela v triede. Sadla som si vedľa neho no on mi nevenoval vôbec pozornosť ani sa na mňa nepozrel. Bolo mi z toho smutno.

Práve som bola na ich zápase proti Akademii Too. Prehrávali a za pár minút mal byť koniec. V poslednej sekunde práve On skóroval no ani to nestačilo. Prehrali. A práve On sa na mňa pozrel. Práve teraz mi konečne opätoval pohľad. Zrazu ho Kagami potiahol, niečo mu povedal a obaja sa pobrali za tímom do šatne.
Keď už tu bolo len pár ľudí postavila som sa aj ja a pomali som sa vydala domov. 

Pred mojím domom bol park  a práve tam som sa rozhodla zastaviť. Nechcelo sa mi ešte domov. Sadla som si na lavičku a pozerala na sa hviezdy. Ty hviezdy boli ako on. Tak vzdialené. Sedela som tam a myslela som na jeho oči. Za ten polrok som sa naučila čítať v jeho očiach. A neviem či si to niekto všimol ale jeho oči sú plné smútku a dnes tam bola aj bolesť. Tak rada by som mu chcela pomôcť. Bohužiaľ On o to nestojí.

Ako som tak premýšľala nevšimla som si ako ku mne pribehlo šteniatko. A nie hocijaké šteniatko ale JEHO šteniatko. Volá sa Tetsuya 2 a mam ho veľmi rada. 
,, Ahoj zlatíčko a kde máš pána?" Tetsuya zaštekal a pozrel sa za seba. A vtedy som ho zbadala. Pomaly kráčal ku mne a usmieval. 
,,Ahoj" potichu som pipla a zapozerala som sa na jeho menovca, ktorý sedel pri mne a túlil sa ku mne. 
,, Ahoj. Asi ťa má rád." Odzdravil a zapozeral sa na Tetsuya 2. Iba som sa usmiela a ďalej som sa mazlila so šteniatkom. Bol tam iba chvíľku, keď sa zrazu rozišiel ďalej a zavolaj aj na Tetsuya 2. A tak som sa pozerala ako odchadza. A uvedomila som si jednu vec.
On je pre mňa navždy vzdialení ako tie hviezdy nad našimi hlavami.



Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?